Nedávajte si k hodinkám magnet: vplyv magnetického poľa na cirkadiánny rytmus
| Autoři | |
|---|---|
| Rok publikování | 2022 |
| Druh | Konferenční abstrakty |
| Fakulta / Pracoviště MU | |
| Citace | |
| Popis | Cirkadiánne hodiny sú endogénny mechanizmus, ktorého disrupcia vedie k veľkému množstvu zdravotných problémov. Medzi hlavné disruptory patrí expozícia organizmu modrému svetlu v noci, práca na zmeny, nezdravý životný štýl a pod. Potenciálnym problémom je i elektromagnetický smog a neprirodzená intenzita magnetického poľa (MP). Okrem časovo stabilného zemského MP (asi 50µT) tvoria konštantné i oscilujúce MP všetky elektronické prístroje. MP Zeme môže byť naopak v technickom prostredí aj neprirodzene slabé, napríklad z dôvodu oceľových konštrukcií v stenách budov. Cieľom tejto štúdie bolo naviazanie na predošlé výsledky našej výskumnej skupiny a potvrdenie hypotézy, že neprirodzené MP mení cirkadiánne rytmy živočíchov. Tentokrát bola ako model zvolená cifruša bezkrídla (česky ruměnice pospolná) Pyrrhocoris apterus, hmyz, ktorý má rovnaký typ cirkadiánnych hodín ako ľudský organizmus. Najdôležitejším proteínom v hodinách sa javí molekula cryptochrome II (CRYII), ktorý je kandidátom pre magnetorecepciu a je rovnaký ako u P. apterus tak i u cicavcov. Pokus prebiehal ako monitoring pohybovej aktivity v priebehu 10 dní. Aplikovali sme dva typy konštantných svetelných podmienok (stála tma:DD, stále svetlo:LL) a tri typy konštantných magnetických podmienok (0µT, 50µT, 120µT). Jedince boli individuálne umiestené v petriho miskách a analýzou obrazu bol detekovaný pohyb každého z 348 jedincov. Aktogramy boli analyzované programom Image J. Periódy sa medzi skupinami porovnávali pomocou jednocestnej ANOVY. U jedincov v trvalej tme (DD) sme zistili, že za intenzity MP 120µT sa im významne skrátil deň (F (5, 120) = [3,365], P=0,0070) v porovnaní s jedincami v MP s intenzitou 50µT a 0µT. Výsledky nám potvrdili, že MP, ktoré je len o 2,5 krát silnejšie ako prirodzené je naozaj schopné meniť periódu cirkadiánnych rytmov, avšak iba v prípade trvalej tmy. Naopak slabšie MP ako prirodzené vplyv nemalo. V rámci jedincov exponovaných LL taktiež neboli badateľné významné rozdiely v periódach vyvolané MP. Zdá sa, že prítomnosť trvalého svetla bráni uplatneniu vplyvu MP. Výsledok je prekvapivý, pretože svetlo bolo až doteraz pokladané za nutnú podmienku magnetickej citlivosti CRY. Keďže P. apterus využíva rovnaký molekulárny mechanizmus riadenia hodín ako ľudské bunky a svetlo nie je nevyhnutné pre magnetickú senzitivitu, naše výsledky môžu mať význam i pre porozumenie citlivosti ľudských buniek na elektromagnetický smog a magneticky neprirodzené podmienky v okolí moderného človeka. |
| Související projekty: |