Prečo ľudia volia populistickú radikálnu pravicu? – Teoretické prístupy
| Title in English | Why do people vote for a populist radical right? - Theoretical approaches |
|---|---|
| Authors | |
| Year of publication | 2021 |
| Type | Appeared in Conference without Proceedings |
| Citation | |
| Description | S narastajúcou podporou populistickej radikálnej pravice v Európe nastáva otázka čo spôsobuje to, že voliči dávajú hlasy tejto skupine politických strán. Cieľom tohto príspevku je predstaviť rôzne teórie, ktoré vysvetľujú volebné správanie obyvateľov, a zhodnotiť ich prínosy, ale aj nedostatky k vysvetleniu podpory populistickoradikálnych pravicových strán. Na základe štúdia odborných štúdií sa vybrali jednotlivé teórie a hodnotilo sa u nich ich vysvetlenie, ktoré ponúkajú k zvýšenej podpore populistickej radikálnej pravice. Tradičnou teóriou, ktorá slúži k vysvetľovaniu volebného správania, je teória konfliktných línií Lipseta a Rokkana. Tá dobre vysvetľovala volebné správanie v západnej Európe v 19. a na začiatku 20. storočia, avšak so zmenou spoločnosti v druhej polovici 20. storočia dochádzalo i k zmene volebného chovania obyvateľstva a vzniku nových politických rodín. Preto bola táto teória upravovaná ďalšími autormi, ktorí sa snažili vysvetliť volebnú podporu nových typov strán, medzi ktoré sa zaraďuje i populistická radikálna pravica. U kontextuálneho prístupu sa predpokladá, že voliči sú ovplyvňovaní prostredím, v ktorom žijú alebo pracujú. Zvýšenú podporu populistickoradikálnych pravicových strán tak môžu spôsobovať efekty ako je blízkosť bydliska daného kandidáta, zameranie sa na lokálny sporný bod, efektívne zameranie sa kampane na dané územie alebo okolie daného voliča. Úspech populistickej radikálnej pravice spájajú niektorí autori aj s ekonomickými a kultúrnymi efektami, ktoré súvisia s neoliberálnou globalizáciou, proti ktorým radikálni populisti bojujú. S vplyvom globalizácie čiastočne súvisí i efekt strachu, pretože globálne vplyvy môžu u voliča spôsobiť nárast jeho každodenného strachu a to spôsobí jeho príklon k populistickej krajnej pravici, ktorá tieto problémy akcentuje. Posledný efekt, ktorý ovplyvňuje volebné správanie popisuje teória rozhorčenia. Základná myšlienka tejto teórie je, že osobná nespokojnosť a rozhorčenie stimuluje u voličov politickú participáciu a protestnú voľbu počas volieb. Podporu populistickej radikálnej pravice zvyšuje rozhorčenie voliča z aktuálnej ekonomickej situácie, rozhorčenie voličov z vlády a korupcie politikov a rozhorčenie z imigrácie. |
| Related projects: |