Verejný záujem na ochrane kultúrneho bohatstva stanovený už v preambule ústavy ČR nepochybne zahŕňa aj archeologické dedičstvo. To je vo svojej povahe veľmi unikátnou a nenahraditeľnou ukážkou našej minulosti, v mnohých smeroch nepochopenou a preto aj nedostatočne chránenou. Vytrácanie sa archeologických pamiatok je negatívnym následkom ľudských aktivít, ochrana archeologického dedičstva preto v 21. storočí už nemôže pozostávať iba z (nedostatočnej) ochrany malých hmotných nálezov. Doklady českej minulosti sú dnes ohrozené nie len stavebnou činnosťou, ale aj neaktuálnou právnou úpravou, ktorá pravdepodobne vychádza z nedostatočného pochopenia chránenej oblasti. Na tieto aspekty je preto nutné upriamiť väčšiu pozornosť. Vzhľadom na vytrácanie sa archeologických pamiatok môže totiž pojem ochrany archeologického dedičstva pôsobiť rozporuplne.
Cieľom projektu je preto vysvetliť samotný pojem archeologické dedičstvo a jeho súčasti (ne/hnuteľné nálezy, ne/hmotné nálezy, archeologické situácie (tzv. kontexty), nálezisko) a popísať význam a hodnotu (vedeckú, kultúrne-historickú, tržnú) týchto súčastí.
V rámci projektu by mali byť analyzované nástroje praktickej ochrany archeologických pamiatok v rámci záchranných výskumov, mala by byť reflektovaná otázka vedomého zmenšovania archeologického dedičstva stavebnou činnosťou a problematika vyhľadávania nálezov laickou verejnosťou. S tým súvisí aj identifikácia zásadných problémov v rozhodovacej činností správnych orgánov, analýza judikatúry a štúdium názorov odborníkov ako z praxi právnej, tak aj z praxi archeologickej.
Z hľadiska zamerania projektu sú napokon zásadné právne nástroje ochrany a to hlavne prostriedky správne právne a trestne právne. Práve tie by mali vyvolávať spoločensky očakávanú realitu a zamedzovať nadmernému poškodzovaniu archeologického dedičstva. Preto je cieľom projektu kriticky preskúmať vývoj právnej úpravy, jej aktuálny stav a tiež viac či menej úspešné pokusy o jej aktualizáciu. Pre túto úlohu je zásadná komparácia s niektorými odlišnými zahraničnými prístupmi (napr. Slovensko, Rakúsko). Vzhľadom na dnešný stav právnej úpravy pamiatkovej starostlivosti existuje v Českej republike priestor na prípravu novej ucelenej právnej úpravy, ktorá by vytvorila podmienky pre lepšiu vymáhateľnosť ochrany archeologického dedičstva. S tým súvisí odborná diskusia, ktorá momentálne v spoločnosti absentuje.

Publications