Rozhovory o čítaní a čitateľstve so žiakmi základných škôl

1. 11. 2019 Simoneta Babiaková, Mariana Cabanová, Bronislava Kasáčová

V štúdii predstavíme zámery, ciele a metodologickú platformu  vedeckého projektu VEGA 1/0455/18 „Výskum a rozvoj čitateľstva žiakov mladšieho školského veku“^[1]. Štúdia je pokračovaním nášho dlhodobého výskumného zámeru: Výskum dieťaťa na počiatku vzdelávania v rôznych oblastiach rozvoja detskej osobnosti. Jeden z výstupov bol publikovaný na stránkach časopisu Komenský (Hanesová, 2018). okrem výskumu morálneho rozvoja, sme sa venovali aj niektorým znakom kognitívneho rozvoja, emocionality a sociálneho priestoru mladších žiakov. (Kasáčová et al. 2017) Výsledky preukázali, že čitateľstvo u detí vzniká omnoho skôr, ako čitateľská spôsobilosť. Táto pozostáva zo zložitej štruktúry predpokladov a nadobudnutých zručností. Ide o predpoklady vnútorné: zrenie psychického vývinu,  rozvoj reči a myslenia, zmyslové  vnímanie, záujem a motivácia a vonkajšie: podnety z prostredia školského i rodinného, didaktická spôsobilosť učiteľa, sociálne kontakty dieťaťa.  Nadobudnutými zručnosťami sa rozumie: zvládnutie techniky čítania a porozumenie textu.

Všeobecne známy pojem čitateľská gramotnosť nemožno stotožňovať s pojmom čitateľstvo. Pri nadobúdaní čitateľskej gramotnosti dieťaťa ide o rozvíjanie kognitívnej stránky osobnosti. Čitateľstvo úzko súvisí s rozvíjaním emocionálnej stránky osobnosti a je podporované receptívno-zážitkovými procesmi. Výskumy (Kopáčiková, Hrdináková, Gašparovičová, 2011; Rideout, Foehr & Roberts, 2010) preukazujú, že čitateľstvo s rastúcim vekom žiakov klesá. Tento pokles je spojený so stratou záujmu o čítanie a čitateľstvo. V uplynulých  rokoch sa tento jav len konštatoval, ale v poslednom čase vznikajú iniciatívy a aktivity na podporu a rozvíjanie čitateľstva detí a mládeže. V Česku je známa iniciatíva Celé Česko čte dětem.  „Posláním obecně prospěšné společnosti Celé Česko čte dětem je prostřednictvím společného čtení budovat pevné vazby v rodině. Pravidelné předčítání dětem má obrovský význam pro rozvoj jejich emocionálního zdraví. Předčítání rozvíjí paměť a představivost, učí myšlení.“ ^[2] Na Slovensku bola vytvorená národná stratégia^[3] zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti, ktorá vyplynula z výsledkov medzinárodných meraní OECD – PISA. Do tejto aktivity sú zapojené priamo riadená organizácie rezortu školstva ako Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), Slovenská pedagogická knižnica, Štátny pedagogický ústav, Metodicko-pedagogické centrum a iné. Najmä výskumy realizované Slovenskou asociáciou knižníc preukázali na vzorke 12 393 respondentov vo veku 13–17 rokov, že 50 % oslovených deklarovalo, že nemajú na čítanie čas. Inými otázkami sa však preukázalo, že čas majú, ale venujú ho iným aktivitám. Tiež zdôraznili, že vzťah k čítaniu sa rodí veľmi skoro – už pri vstupe do vzdelávania, no vo veku sledovaných adolescentov záujem o čítanie radikálne klesá.

 

Čo sme zistili výskumom

V prvej etape výskumu sme postupovali kvalitatívnou výskumnou stratégiou. Realizovali sme rozhovory metódou ohniskových skupín (focus groups) s homogénnymi skupinami žiakov s cieľom vstupnej explorácie výskumného problému. Ide o jednu z metód kvalitatívneho výskumu, ktorá je vhodná aj pre akčný učiteľský výskum v pedagogickej praxi, kde moderátorom môže byť skúsený vyškolený učiteľ a respondentmi v počte 7–8 ľudí môžu byť žiaci, rodičia, kolegovia atď. Jej cieľom je na základe otvorených otázok získať informácie, spravidla postoje, názory a mienky skupiny respondentov. Našim cieľom bolo identifikovať z autentických výpovedí žiakov javy kľúčové pre vytvorenie kategórií kvantitatívneho skúmania. Cieľom rozhovoru bolo doplniť poznanie o oblasti tacitné, skryté, aby sme vedeli skonštruovať dotazníky, v ktorých budú pre žiakov zrozumiteľné a motivujúce otázky. To tvorí ďalšiu etapu výskumu.

Rozhovory sme realizovali v jednej mestskej (A) a jednej vidieckej škole (B). V každej sme pracovali s dvoma skupinami 12–13 ročných žiakov. Do skupiny boli zaradení žiaci podľa identifikácie učiteľkami literatúry, pričom mali z triedy určiť/vybrať: A1, B1 „typických čitateľov“ a A2, B2 „nečitateľov“. Takto vznikli  štyri skupiny respondentov.

 

      Tab 1. Výskumná vzorka

Škola	“čitatelia” (A1, B1)		“nečitatelia” (A2, B2)
	chlapci	dievčatá	chlapci	dievčatá
A mestská	3	7	6	1
B vidiecka	2	5	2	2
Spolu	5	12	8	3

                                                                 (Babiaková, S., Kasáčová, B., Cabanová, M. 2018, s. 1718)

 

V skupinách A1 a B1 boli zaradení „čitatelia“ – motivovaní žiaci so vzťahom k čítaniu, ktorí radi vo voľnom čase čítajú. V skupinách A2 a B2 boli zaradení „nečitatelia“ – žiaci nemotivovaní  k čitateľským aktivitám, ktorí nečítajú, keď nemusia, a preferujú vo voľnom čase iné aktivity.

Učiteľky pokladáme za „dobre informovaný zdroj“. Boli inštruované, že pri výbere žiakov nemajú preferovať prospech v predmete, ale motiváciu a záujem žiakov o čítanie. Zámerne sme vyberali z dostupného súboru „extrémne“ skupiny, aby boli transparentné špecifiká a rozdiely medzi nimi. Väčšina iných výskumov sa orientuje na štandardný, priemerný výber. Takýto terén je dostatočne preskúmaný.

Počas rozhovorov so žiakmi sme pracovali vo dvojiciach: 1. výskumník viedol rozhovor a 2. výskumník zaznamenával podnety pre doplnenie problematiky z aspektu skupiny respondentov. Po súhlase učiteľky a rodičov žiakov bol celý rozhovor zaznamenávaný. Žiaci boli o nahrávaní informovaní. Transkript výpovedí sme podrobili obsahovej analýze s cieľom naplniť určené faktory (znaky čitateľskej osobnosti, sociálny kontext čitateľstva, čitateľské preferencie) kategóriami.

Rozhovory boli štruktúrované podľa výskumných otázok: Čím sa vyznačuje súčasný detský čitateľ a nečitateľ? (znaky čitateľskej osobnosti) Aký je sociálny kontext čitateľa a nečitateľa? Ako sa líšia? (sociálny kontext čitateľstva) Aké obsahy a formáty textu preferuje čitateľ a nečitateľ? (čitateľské preferencie)

Uvádzame ukážky z rozhovorov, v ktorých sme formulovali otázky vzťahujúce sa k jednotlivým faktorom. Ku každej otázke sme vybrali najzaujímavejšie a najviac opakované odpovede čitateľov a nečitateľov.

 

Znaky čitateľskej osobnosti

Keď sa povie čítanie, čo ťa napadne?

Odpovedi čitateľov: kniha, rozprávky, oddych, zážitok, poviedka, rozprávanie, román, detektívka.

Odpovedi nečitateľov: nuda, informácie, strata záujmu, čítanie SMS v mobile, škola, slovenský jazyk alebo literatúra, práca.

Prečo čítaš? Aký je tvoj najčastejší dôvod na čítanie?

Odpovedi čitateľov:: pre zábavu, zážitok, ponaučenie, únik z reality, pokoj, niečo nové.

Odpovedi nečitateľov: pre čítanie SMS správ, vzdelávanie, „Nečítam, radšej idem von...“ „Napríklad, keď sa nudím, nemám čo robiť.“ „Napríklad zo slovenčiny, lebo musím.“

 

Chodíš si kupovať alebo požičiavať knihy? Ak áno - aké? Ak nie, prečo?

Odpovedi čitateľov: „Ja nechodím často do knižnice, ale občas tam idem, keď si potrebujem niečo požičať, lebo už nemám čo čítať. To sa často nestáva. Máme veľa kníh doma. Keďže ja čítam trochu viacej, tak by sa to neoplatilo kupovať, tak chodievam do knižnice.“

Odpovedi nečitateľov: „My máme kníh plnú pivnicu.“  „Ja čítam časopisy s vtipmi.“ „Oco prečíta a ja potom čítam. Mama číta recepty.“

Máš nejaké príjemné skúsenosti  s čítaním? Aké?

Odpovedi čitateľov: „Keď je dobrá kniha a vžijete sa do nej, to je, ako keby ste boli v tom deji, je v hlave tá predstava, ako sa to dialo, ten dej. A je to dobrý pocit a vlastne aj slovná zásoba sa nám rozvíja.“ „Ja idem do altánku a tam si čítam. Lebo vonka je také ticho ako na dedine.“ „Áno, to sa človek tak uvoľní.“

Odpovedi nečitateľov: „Nie.“

Máš nejaké nepríjemné skúsenosti s čítaním? Aké?

Odpovedi čitateľov: „Možno je nepríjemné, keď vás niekto vyruší a potom musíte zastať a nechať to tak.“ „Ako mladšia som mala rada takú sériu kníh a potom neviem, prečo ju prestali vydávať, a tak som bola z toho smutná.“

Odpovedi nečitateľov: „Jeden chalan sa pocikal od smiechu“. „Ja, keď čítam, tak sa zajakávam. Práve preto mám nepríjemnosti s čítaním.“

Aké kníhkupectvo poznáš?

Odpovedi čitateľov: „Panta rei.“ „Martinus.“  „Bax.“

Odpovedi nečitateľov: „Nejaké české nakladateľstvo cez internet.“ „Veľmi ani nie.“

Aký máš pocit, keď dostaneš knihu alebo časopis ako darček?

Odpovedi čitateľov: „Podľa toho, aká je, lebo keď vyberú rodičia takú, ktorá vás vôbec nezaujíma...“ „Ako keď si predstavujete, že máte dostať nový Iphone, a dostanete knihu, tak vás to nepoteší, keď vám to rodičia sľúbili, tak...“ „Dakedy ma to sklame, ale dakedy som rada, že mám ďalšiu knihu a ďalšie dobrodružstvo.“  „Ja si každé Vianoce želám, že chcem knihu, a potom ma to poteší. Aspoň sa nenudím, keď ju čítam.“ „Ja mám  rada spisovateľa Johna Greena, tak keď mám nejaký sviatok, moji rodičia vedia, že ho mám rada, a tak mi ju kupujú. Je to radosť, lebo tie knihy sú fakt dobré“.

Odpovedi nečitateľov: „Brat dostal a rozplakal sa z toho.“ „Ja som ešte nedostal.“ „Ja som dostal, doteraz je v skrini.“

 

Medzi odpoveďami čitateľov a nečitateľov bol markantný rozdiel. Čitatelia pohotovo odpovedali a spájali čítanie s konkrétnymi literárnymi druhmi a žánrami. Dôvodom na ich čítanie je zábava, oddych, ponaučenie. Knihy si kupujú aj požičiavajú v knižnici. Z čítania majú dobrý pocit a uvádzajú príjemné skúsenosti s ním spojené. Negatívne skúsenosti spájajú so sklamaním, keď o knihu alebo čítanie prišli. Naproti tomu nečitatelia spájali čítanie s informáciou, školskou povinnosťou alebo nudou. Neuviedli žiadne príjemné skúsenosti, spomenuli skôr tie  negatívne. Kniha ako darček im neurobí radosť. Ak si majú vybrať niečo na čítanie, poteší ich skôr časopis s anekdotami, prípadne životopisy spevákov.

 

Sociálny kontext čitateľstva

Kto by ťa mohol presvedčiť, aby si si požičal nejakú knihu alebo iný text na čítanie?

Odpovedi čitateľov: „Zvyčajne nikto, ale mám skúsenosti z čítania tých ostatných, tak viem, akú knihu chcem.“ „Ja si sama vyberám, alebo potom krstná, tá sa v tom vyzná.“ „Ja ani neviem, čo si mám vybrať, tak vyberám podľa toho, aký to má obsah na prvej strane, či ma to zaujme alebo nie. Ja by som rada prečítala všetky žánre.“ „Ja mám také kamarátky, čo rady čítajú, tak mi povedia, že čo je dobré.“ „Aj na internete alebo na instagrame dávajú, že aké knihy ich bavili.“

Odpovedi nečitateľov: „Nikto.“ „Kamaráti“ „Osoba, ktorú mám rád.“ „Kamarátka.“ „Otec.“ „Zatiaľ nikto.“ „ Spolužiačka.“

Koho by si zo svojho okolia potešil novou knihou?

Odpovedi čitateľov: „Ja by som moju maminu, ale ona rada číta také, napríklad o tele, o zdraví a tak.“ „Ja by som knihu darovala mojej sestre, lebo ona rada číta, ale nemá čas, a tak má knihu aj dva roky a ešte si ju nepozrela.“ „Buď mamine, alebo mám jednu spolužiačku, ktorá tiež rada číta.“  „Ja by som to daroval mamine, lebo ona veľmi rada číta a väčšinou večer si číta knižky o zdraví a o varení.“ „Ja by som rodičom, lebo oni si vždy nájdu čas a prečítajú si.“ „Ja bratovej neveste. Študuje ešte, tak rada číta, veľmi veľa.“

Odpovedi nečitateľov: „Sestre alebo kamarátke požičiam knihu, ktorú som dostala. Inak nekupujem knihy.“ „Ja by som potešil maminu, ale radšej jej kúpim kvety, tým ju viac poteším.“

Kúpil si už niekedy niekomu knihu alebo iný text na čítanie ako darček a prečo?

Odpovedi čitateľov: „Najmladšiemu bratovi, teraz bude mať 5 rokov, tak som mu kúpila a čítala som mu, aby proste som ho tiež do toho..., jemu sa to páčilo – ja som čítala pomaly a on zopakoval za mnou všetky slová.“ „Mamine väčšinou kupujem.“ „Ja starkej, tak ona bola slovenčinárka tuná v škole, tak jej aj bratovi.“

Odpovedi nečitateľov: „Dedovi som kúpil detektívku, lebo ich má rád.“ „Sestre alebo kamarátke vypožičiam knihu, ktorú som dostala. Inak nekupujem knihy.“

Kto čítal niečo zaujímavé a rozprával ti o tom? Ak sa niekedy rozprávaš o tom, čo si čítal, tak s kým?

Odpovedi čitateľov: „Bratranec mi požičal knihu, že si ju mám prečítať.“ „Najlepšia kamarátka mi povedala, ako ju baví kniha.“ „Mne rodičia. Keď boli mladí, čo čítali, takú staršiu knihu, že či si to nechcem prečítať, že je to dobré, že ich to zaujímalo.“ „ So starkou.“

Odpovedi nečitateľov: „Ja sa nerozprávam s rodinou, lebo rodina knihy moc nemusí.“ „Pani v knižnici, čo tam robí, tak mi vie veľmi dobre poradiť knižky. S ňou sa porozprávam, aká nová je, alebo akú by si vybrala ona.“ „S nikým, nechám si to pre seba.“ „V škole to povieme pani učiteľke.“

Načo ľudia potrebujú čítanie?

Odpovedi čitateľov: „Aby sme sa vedeli vyjadrovať odbornejšie.“ „Zábava.“ „Mne knihy pomohli napríklad, aj keď píšeme sloh, tak mi rozšírili slovnú zásobu a viem sa lepšie vyjadrovať.“ „Keď čítame, tak sa nám zlepšuje pamäť.“ „Keď vidíme tie slová, tak môžeme zlepšovať aj gramatiku.“

Odpovedi nečitateľov: „Na vzdelávanie, aby sme nezabudli mnoho vecí.“ „Keď sú noviny, tak dozvedieť sa niečo nové.“ „Na slovnú zásobu.“

Aký profit má spisovateľ z toho, že píše knihy?

Odpovedi čitateľov: „Potešiť nejakých čitateľov, aby ich tá kniha zabavila.“ „Možno vyjadriť svoje pocity, svoje myšlienky, alebo napríklad nejaký príbeh, ktorý sa mu stal. Podeliť sa o tom s ľuďmi.“ „Chcel by doviesť ďalších ľudí k čítaniu.“

Odpovedi nečitateľov: „Baví ho to.“ „Môže písať svoje skúsenosti.“ „Že ho to nejako napĺňa, že ho baví nejaké príbehy vymýšľať, alebo tiež ako už povedali nejaké skúsenosti odovzdať.“

 

Zaujímavé je, že čitatelia aj nečitatelia zdieľajú to, čo prečítali skôr s rodinnými príslušníkmi alebo kamarátmi. Učiteľ/učiteľka v rozhovoroch o prečítanom figuroval len v jednom prípade. Niektorí nečitatelia vyjadrili absenciu rodiny v rozhovoroch o prečítanom. Čitatelia na rozdiel od nečitateľov vnímajú sociálny rozmer literárnej tvorby spisovateľov.  

 

Čitateľské preferencie

O akých knihách, časopisoch alebo iných textoch sa s iným rozprávaš?

Odpovedi čitateľov: „Ja radšej čítam staršie rozprávky.“ „Dobrodružné knihy a také bájne knihy odtrhnuté od reality.“ „Ja si kupujem detektívky.“ „Fantasy.“ „Dobrodružnú literatúru alebo sci-fi“. „Ja som teraz žiadnu nenašiel, tak ja mám u starých rodičov, celkom majú detektívky radi, tak od nich si požičiam nejaké. No čítal som napríklad od J. Fleminga.“ „To bolo o štrnásťročnom ročnom chlapcovi, a nechcite vedieť, čo tam bolo.“ 

Odpovedi nečitateľov: „Ja som si našiel pár vtipov na internete. Mali sme si (do školy) nájsť básničku, ale ja som vravel vtipy.“

Máš niečo momentálne rozčítané? Čo to je?

Odpovedi čitateľov: „Ja čítam také, ako jedno dievča má trinásť rokov a má narodeniny. Volá sa to Za trest trinásťročná.“ „Ja mám rada, keď sú o upíroch, dobrodružné.“

Odpovedi nečitateľov: „Ja mám od Jozefa Kariku Trhlinu rozčítanú. Mňa to baví od neho, lebo vie dobre písať.“ „V edícii Stopy: Červený pirát – dobrodružné.“ „Ja mám rozčítaný Tréning väzňa, to je také na cvičenie.“ „Mikuláš Černák (životopis odsúdeného vraha).“

Ktorý  je tvoj obľúbený časopis?

Odpovedi čitateľov: „Ja taký časopis KAMARÁT. Ja ho zbieram už tretí rok. Mám plnú skriňu tých všetkých čísel. Je to mesačník, tak to ma baví. Je tam móda aj odporúčané knihy.“

Odpovedi nečitateľov: „Ja som si kupoval časopis FĽAK – to sú samé vtipy.“ „Káčera Donalda.“

Keby si si mohol v kníhkupectve vybrať niečo zadarmo, čo by to bolo?

Odpovedi čitateľov: „Celá knižnica.“ „Asi by som si išla pozrieť mládež, romantiku a to by som zobrala.“ „Ja napríklad také poučné do života.“

Nečitatelia neprejavili záujem, alebo nekonkrétne uviedli: „Nejakú knihu.“ Pokúsili sa aj o vtipkovanie: „Predavačku.“ „Kasu.“ „Nič.“ „Nejakú knihu“.

 

Zaujímavé je, že čitatelia aj nečitatelia často volia knihy pre vyššiu vekovú kategóriu čitateľov. Čitatelia si časopisy odkladajú, zbierajú ich, čítajú o móde a o knihách, recenzie a odporúčania. Podľa žánru čítajú najmä romány, poviedky a náučné knihy. Majú  záujem o dobrodružné, krimi aj klasické rozprávky, no zdôrazňujú, aby boli knihy rozsiahle s veľkým počtom strán. Často vyjadrovali konkrétnu predstavu knihy a jej autora. Nečitatelia zväčša spomínajú len časopisy s vtipmi alebo knihy nevhodné pre ich vek.

 

Závery a odporúčania pre edukačnú prax

Učitelia nedokážu spoľahlivo identifikovať čitateľov medzi žiakmi, pretože nemajú k dispozícii diagnostický nástroj na rozpoznanie čitateľských záujmov, úrovní, preferencií a niekedy ani nevedia, čím sa osobnosť čitateľa vyznačuje a ako sa s vekom mení. Ukázalo sa, že nečitateľ nie je vždy neúspešným žiakom a naopak nie každý jednotkár číta zo záujmu vo voľnom čase. 

Preto sme učiteľom odporučili hľadať spôsoby pre dešifrovanie čitateľských záujmov, napr. horeuvedená štruktúra rozhovoru (použitá pre výskum) môže byť v práci učiteľa diagnostickou pomôckou. Podnecovať a povzbudzovať k čitateľstvu všetkých žiakov nielen pre rozvoj čítania s porozumením a študijnú úspešnosť, ale aj kultivovaný spôsob trávenia voľného času.

Najčastejšie sociálne zdieľanie prebieha medzi kamarátmi, rodičmi a súrodencami. Čitateľské odporúčania žiaci dostávajú od knihovníčok a rodičov. Učiteľ ako „čitateľský poradca“ nefiguruje. Z toho pre učiteľov vyplýva, že by sa mali zaujímať aj o iné než „učebnicové“ čitateľské záujmy žiakov, využívať ich sociálny priestor, kde si dnešné deti zdieľajú čitateľské zážitky a odporúčania, bližšie spolupracovať s príslušnými knižnicami (nielen školskou knižnicou). Využívať rozmanité formy sociálneho zdieľania čitateľských záujmov, zážitkov a odporúčaní (tvorivé čítanie, čitateľské dielne, oslavy čítania, komunitné čitateľské programy a pod.)

Z výsledkov rozhovorov je zaujímavý fakt, že žiaci, ktorých učitelia považujú za nečitateľov, môžu byť čitateľmi. Čítajú však texty, o ktorých učitelia nevedia, pretože nie sú súčasťou obsahov vzdelávania. Detskí čitatelia z hľadiska obsahu a foriem preferujú najmä dobrodružné knihy, detektívky, dievčenské romány a fantasy príbehy. Nečitatelia čítajú najmä krátke texty, texty  z internetu kvôli domácim úlohám, SMS správy, časopisy s vtipmi a knihy o počítačoch. Čítajú, keď sa nudia a nemajú čo robiť. Ukázalo sa, že majú  niečo rozčítané, ale nie sú to knihy pre literárny zážitok, typické pre ich vek.  Z rozhovorov bolo zrejmé, že keď mladý čitateľ vyrastie z rozprávok, často siahne po knihe pre dospelých, akoby  ponuka literatúry pre mládež neuspokojovala záujmy dnešných detí. Preto je treba vytvárať priestor, aby čitatelia s nečitateľmi vzájomne zdieľali svoje čitateľské zážitky a pocity s cieľom prebúdzať nadšenie a čitateľský entuziazmus. Vyhľadávať a ponúkať v rámci preferovaných žánrov rozmanité tituly podľa aktuálneho záujmu dnešných detí.

 

Doc. PaedDr. Simoneta Babiaková, PhD. pôsobí ako docentka na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa didaktike slovenského jazyka a literatúry, školskému manažmentu a pedagogickému výskumu dieťaťa. V súčasnosti svoje výskumné aktivity orientuje na rozvoj čitateľstva žiakov mladšieho školského veku.

Kontakt: simoneta.babiakova@umb.sk

 

Mgr. Mariana Cabanová, PhD. pôsobí ako odborná asistentka na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa inkluzívnemu vzdelávaniu, pedagogickej diagnostike a participuje na výskumoch zameraných na učiteľa, žiaka a jeho pregramotné spôsobilosti.

Kontakt: mariana.cabanova@umb.sk

 

Prof. PhDr. Bronislava Kasáčová, PhD. pôsobí ako profesorka na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa pedagogickej diagnostike, pedagogickému výskumu učiteľa a dieťaťa. Viedla výskumné tímy zacielené na výskum profesiografie učiteľskej profesie a detí na prahu vzdelávania.

Kontakt: bronislava.kasacova@umb.sk

Literatúra

Babiaková, S. (2015). Children´s preconcepts of linguistic and literary literacy at the threshold of education. In Proceedings include at ICERI 2015 conference (pp. 1339-1347) Sevilla : IATED.

Babiaková, S., Kasáčová, B. & Cabanová, M. (2018).  Reading enthusiasm of pupils at elementary school from the perspective of pedagogical research (pp. 1715-1724) In Proceedings include at ICERI 2018 conference. Sevilla : IATED.

Celé Česko čte dětem. [cit online 10.11.2018] dostupné na:  https://celeceskoctedetem.cz/

Hanesová, D. (2018). Poznávanie a rozvíjanie morálnych hodnôt súčasných žiakov. In. Komenský, 3(142), 17-20. [cit online 10.11.2018] dostupné na: https://www.ped.muni.cz/komensky/z-vyzkumu/236-poznavanie-a-rozvijanie-moralnych-hodn-t-sucasnych-ziakov

Kasáčová, B. a kol. (2017). Deti na prahu vzdelávania. Výskumné zistenia a pedagogické inšpirácie. Banská  Bystrica: Bellianum, UMB.

Kopáčiková, J., Hrdináková, Ľ. & Gašparovičová, A. (2011). Čítanie mládeže v Slovenskej republike. Interpretácie výsledkov výskumu. Košice: Slovenská asociácia knižníc.

Národná stratégia zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti. [cit online 10.11.2018] dostupné na: http://zsss.stranka.info/stranky/zsss/F/subory/cg_narodnastrategia.pdf?PHPSESSID=b42aa96b4144705d00361c5218a63ff5.

Rideout, V. J., Foehr, U. G.,  & Roberts, D. F. (2010). Generation M: Media in the lives of 8- to 18-year-olds. Menlo Park, CA: Kaiser Family Foundation.

 

^[1] Príspevok je výsledkom riešenia projektu VEGA 1/0455/18 s názvom Výskum a rozvoj čitateľstva žiakov mladšieho školského veku, ktorého  zodpovednou riešiteľkou je doc. PaedDr. Simoneta Babiaková, PhD. 

^[2] https://celeceskoctedetem.cz/

^[3]http://zsss.stranka.info/stranky/zsss/F/subory/cg_narodnastrategia.pdf?PHPSESSID=b42aa96b4144705d00361c5218a63ff5